V Alanyi, prvé ľudské osídlenia boli založené v jaskyniach, v paleotickom období pred 20 tisíc rokmi. V záznamoch z čias Herodesa sa spomína, že už vtedy bola oblasť osídlená na anatólskej strane, medzi hranicami Pamfilye a Kilikye. Mesto bolo útočiskom pre pirátov, ktorí odolávali aj Rímskej ríši. V období Byzantskej ríše prežívalo mesto svoj rozkvet. Stalo sa hlavným mestom Anatólie a za vlády Seldžukov si sultán natoľko obľúbil mesto, že ho dal nanovo postaviť a dal mu nové meno. V priebehu histórie Alanya niekoľkokrát menila svoje meno ako napr. z Coracesium na Kalonoros či Alaiye.
Najstaršie dôkazy o osídlení Alanyi boli nájdené v jaskyniach približne 20 km od Alanye. Tieto nálezy sú staré až 18 tisíc rokov. Regionálne historické pramene poukazujú na súbežnosť s históriou Anatólie. Vykonané štúdie dali jasne najavo, že oblasť spadá do hornatej časti oblasti Kilikya, ktorá bola populárna pre panovníkov v časoch Helenizmu, Ríma, Východorímske ríše, pre Seldžukov, či Osmanskú ríšu.
Alanya je známa aj ako mesto pirátov, nakoľko oblasť kedysi slúžila ako úkryt pre pirátov a ľudí s pochybnou povesťou. V období krátko pred naším letopočtom boli piráti aktívni aj v týchto končinách Stredozemného mora.
Avšak tieto aktivity boli ukončené raz a navždy, námornou bitkou v roku 67 nášho letopočtu. Alanya, ktorá teritóriom spadala do územia Východorímskej ríše, nazývaná Kalonoros, bola v 13. storočí dobytá Seldžuckým panovníkom Alaedinom Keykubatom a pod jeho vedením prestavaná. V období helenizmu a Ríma bolo mesto známe pod názvom Coracesium, či Kalonoros, v období Východorímskej ríše. V historických prameňoch sa názov Alaiyye po prvýkrát spomína v súvislosti so Seldžuckými panovníkmi, ktorí toto miesto využívali ako zimné sídlo impéria.
